Život Prešova
online
online
Pred 95 rokmi použili lekári železné pľúca, ktoré pomáhali pri obrne
11.10.2023 Celý región
Boston/Bratislava
12. októbra (TASR) - Železné pľúca znamenali pre mnohých pacientov
postihnutých detskou obrnou záchranu života. Vďaka tomuto zariadeniu
mohli dýchať aj napriek paralýze. Vo štvrtok 12. októbra uplynie 95
rokov od toho, ako lekári prvýkrát použili toto zariadenie.
Takzvané železné pľúca sa používali pri zlyhaní dýchania pacientov s poliomyelitídou - obrnou, ktorá nezriedka spôsobila ochrnutie bránice a medzirebrových svalov, pričom pacient nebol schopný dýchať a dýchacie pohyby pľúc sa dosahovali práve pomocou železných pľúc.
Ventilačné zariadenie, ktoré prvýkrát použili 12. októbra 1928 na detskej klinike v Bostone, vyrobil Philip Drinker z Harvardovej univerzity. Pacientkou bolo osemročné dievčatko postihnuté obrnou, ktoré zomieralo v dôsledku zlyhania dýchania. Po umiestnení do prístroja sa jej stav rýchlo zlepšil, čo pomohlo k významnej popularizácii železných pľúc.
Drinkerov prístroj sa skladal z kovovej komory či valca, v ktorom bol uzavretý trup chorého, vyčnievala mu iba hlava. Podtlakom vo valci sa hrudník chorého rozpínal a pľúca nasávali vzduch. K výdychu došlo po prerušení podtlaku vo valci. Proces zodpovedal normálnemu dýchaniu. Čoskoro sa objavila aj vylepšená verzia od Jacka Emersona. V období pred zavedením očkovania proti obrne, práve železné pľúca zachránili veľa detí.
O zostrojenie prístroja na podporu umelého dýchania pri ochrnutí svalstva sa ľudia pokúšali aj pred Drinkerom. Známe sú skrinkové zariadenia na princípe vákua z 18. a 19. storočia. Alexander Graham Bell zasa vyvinul v roku 1880 akýsi vákuový plášť (vacuum jacket), ktorý slúžil na rozpínanie hrudníka.
So železnými pľúcami prežili niektorí ľudia takmer celý život. Austrálčanka June Middletonová musela napríklad 60 rokov ležať 21 hodín denne v rúre, ktorá jej umožňovala dýchať. Železné pľúca ju držali pri živote od roku 1949 až do jej skonu 30. októbra 2009, dožila sa 83 rokov. Z valca mohla vyjsť len na krátky čas s mobilným dýchacím prístrojom. Ochorela počas epidémie detskej obrny v roku 1949, len dva týždne pred tým, ako mala ísť "k oltáru".
Rovnako dlho sa podarilo žiť v železných pľúcach aj Američanke Marthe Masonovej, ktorá zomrela v máji 2008, pričom detskú obrnu dostala ako 11-ročná.
Jednou z najmladších bola Američanka Dianne Odellová. Žena z Tennessee strávila až na niekoľko mesiacov skoro celý 61-ročný život v železných pľúcach. Zomrela v máji 2008 v dôsledku výpadku prúdu.
Poliomyelitídu (obrnu) ako samostatné ochorenie prvýkrát rozpoznal Jakob Heine v roku 1840. Jej pôvodcu, poliovírus, identifikoval v roku 1908 Karl Landsteiner. Účinnú vakcínu proti obrne vyvinul americký virológ a imunológ Jonas Edward Salk, ktorého vakcínu úradne povolili v roku 1955.
Očkovanie proti detskej obrne a vývoj moderných prístrojov na umelú ventiláciu pľúc takmer úplne odsunuli používanie železných pľúc. Ventilačné systémy, ktoré vháňajú vzduch do pľúc prostredníctvom intubácie, sa stali bežnejšími ako železné pľúca.
Takzvané železné pľúca sa používali pri zlyhaní dýchania pacientov s poliomyelitídou - obrnou, ktorá nezriedka spôsobila ochrnutie bránice a medzirebrových svalov, pričom pacient nebol schopný dýchať a dýchacie pohyby pľúc sa dosahovali práve pomocou železných pľúc.
Ventilačné zariadenie, ktoré prvýkrát použili 12. októbra 1928 na detskej klinike v Bostone, vyrobil Philip Drinker z Harvardovej univerzity. Pacientkou bolo osemročné dievčatko postihnuté obrnou, ktoré zomieralo v dôsledku zlyhania dýchania. Po umiestnení do prístroja sa jej stav rýchlo zlepšil, čo pomohlo k významnej popularizácii železných pľúc.
Drinkerov prístroj sa skladal z kovovej komory či valca, v ktorom bol uzavretý trup chorého, vyčnievala mu iba hlava. Podtlakom vo valci sa hrudník chorého rozpínal a pľúca nasávali vzduch. K výdychu došlo po prerušení podtlaku vo valci. Proces zodpovedal normálnemu dýchaniu. Čoskoro sa objavila aj vylepšená verzia od Jacka Emersona. V období pred zavedením očkovania proti obrne, práve železné pľúca zachránili veľa detí.
O zostrojenie prístroja na podporu umelého dýchania pri ochrnutí svalstva sa ľudia pokúšali aj pred Drinkerom. Známe sú skrinkové zariadenia na princípe vákua z 18. a 19. storočia. Alexander Graham Bell zasa vyvinul v roku 1880 akýsi vákuový plášť (vacuum jacket), ktorý slúžil na rozpínanie hrudníka.
So železnými pľúcami prežili niektorí ľudia takmer celý život. Austrálčanka June Middletonová musela napríklad 60 rokov ležať 21 hodín denne v rúre, ktorá jej umožňovala dýchať. Železné pľúca ju držali pri živote od roku 1949 až do jej skonu 30. októbra 2009, dožila sa 83 rokov. Z valca mohla vyjsť len na krátky čas s mobilným dýchacím prístrojom. Ochorela počas epidémie detskej obrny v roku 1949, len dva týždne pred tým, ako mala ísť "k oltáru".
Rovnako dlho sa podarilo žiť v železných pľúcach aj Američanke Marthe Masonovej, ktorá zomrela v máji 2008, pričom detskú obrnu dostala ako 11-ročná.
Jednou z najmladších bola Američanka Dianne Odellová. Žena z Tennessee strávila až na niekoľko mesiacov skoro celý 61-ročný život v železných pľúcach. Zomrela v máji 2008 v dôsledku výpadku prúdu.
Poliomyelitídu (obrnu) ako samostatné ochorenie prvýkrát rozpoznal Jakob Heine v roku 1840. Jej pôvodcu, poliovírus, identifikoval v roku 1908 Karl Landsteiner. Účinnú vakcínu proti obrne vyvinul americký virológ a imunológ Jonas Edward Salk, ktorého vakcínu úradne povolili v roku 1955.
Očkovanie proti detskej obrne a vývoj moderných prístrojov na umelú ventiláciu pľúc takmer úplne odsunuli používanie železných pľúc. Ventilačné systémy, ktoré vháňajú vzduch do pľúc prostredníctvom intubácie, sa stali bežnejšími ako železné pľúca.
0
www.ZIVOTPO.sk
