Boston/Bratislava
12. októbra (TASR) - Železné pľúca znamenali pre mnohých pacientov
postihnutých detskou obrnou záchranu života. Vďaka tomuto zariadeniu
mohli dýchať aj napriek paralýze. Vo štvrtok 12. októbra uplynie 95
rokov od toho, ako lekári prvýkrát použili toto zariadenie.
Takzvané železné pľúca sa používali pri zlyhaní dýchania pacientov s
poliomyelitídou - obrnou, ktorá nezriedka spôsobila ochrnutie bránice a
medzirebrových svalov, pričom pacient nebol schopný dýchať a dýchacie
pohyby pľúc sa dosahovali práve pomocou železných pľúc.
Ventilačné zariadenie, ktoré prvýkrát použili 12. októbra 1928 na
detskej klinike v Bostone, vyrobil Philip Drinker z Harvardovej
univerzity. Pacientkou bolo osemročné dievčatko postihnuté obrnou, ktoré
zomieralo v dôsledku zlyhania dýchania. Po umiestnení do prístroja sa
jej stav rýchlo zlepšil, čo pomohlo k významnej popularizácii železných
pľúc.
Drinkerov prístroj sa skladal z kovovej komory či valca, v ktorom bol
uzavretý trup chorého, vyčnievala mu iba hlava. Podtlakom vo valci sa
hrudník chorého rozpínal a pľúca nasávali vzduch. K výdychu došlo po
prerušení podtlaku vo valci. Proces zodpovedal normálnemu dýchaniu.
Čoskoro sa objavila aj vylepšená verzia od Jacka Emersona. V období pred
zavedením očkovania proti obrne, práve železné pľúca zachránili veľa
detí.
O zostrojenie prístroja na podporu umelého dýchania pri ochrnutí
svalstva sa ľudia pokúšali aj pred Drinkerom. Známe sú skrinkové
zariadenia na princípe vákua z 18. a 19. storočia. Alexander Graham Bell
zasa vyvinul v roku 1880 akýsi vákuový plášť (vacuum jacket), ktorý
slúžil na rozpínanie hrudníka.
So železnými pľúcami prežili niektorí ľudia takmer celý život.
Austrálčanka June Middletonová musela napríklad 60 rokov ležať 21 hodín
denne v rúre, ktorá jej umožňovala dýchať. Železné pľúca ju držali pri
živote od roku 1949 až do jej skonu 30. októbra 2009, dožila sa 83
rokov. Z valca mohla vyjsť len na krátky čas s mobilným dýchacím
prístrojom. Ochorela počas epidémie detskej obrny v roku 1949, len dva
týždne pred tým, ako mala ísť "k oltáru".
Rovnako dlho sa podarilo žiť v železných pľúcach aj Američanke Marthe
Masonovej, ktorá zomrela v máji 2008, pričom detskú obrnu dostala ako
11-ročná.
Jednou z najmladších bola Američanka Dianne Odellová. Žena z Tennessee
strávila až na niekoľko mesiacov skoro celý 61-ročný život v železných
pľúcach. Zomrela v máji 2008 v dôsledku výpadku prúdu.
Poliomyelitídu (obrnu) ako samostatné ochorenie prvýkrát rozpoznal Jakob
Heine v roku 1840. Jej pôvodcu, poliovírus, identifikoval v roku 1908
Karl Landsteiner. Účinnú vakcínu proti obrne vyvinul americký virológ a
imunológ Jonas Edward Salk, ktorého vakcínu úradne povolili v roku 1955.
Očkovanie proti detskej obrne a vývoj moderných prístrojov na umelú
ventiláciu pľúc takmer úplne odsunuli používanie železných pľúc.
Ventilačné systémy, ktoré vháňajú vzduch do pľúc prostredníctvom
intubácie, sa stali bežnejšími ako železné pľúca.
0